Cirkev bola taká istá, možno okrem rozpisu omší na internete, a pre absenciu médií neboli ani jej škandály tak medializované. Všetky postavičky v Canterburských Poviedkach boli v podstate obyčajní ľudia. Aj keď, väčšina ich profesií sa týkala cirkvi: predavač odpustkov, mních, fráter, farár, mníška, matka predstavená. Nevedel som nájsť rozdiel medzi frátrom a mníchom. Fráter je pravdepodobne príslušník žobravého rádu a mních klasického. Aj tak, väčšina z nich sa vybrala do Canterbury len zo zábavy (pôvodne sa tam chodilo k hrobu mučeníka, arcibiskupa Thomasa Becketa). Púť slúžila ako zámienka pre zábavu a uliať sa z roboty. Poviedky sú celkom ako historky, ktoré si ľudia rozprávajú v krčme alebo na párty. Niekedy len zdieľajú svoje skúsenosti, alebo skúsenosti svojich známych s cieľom poukázať na nespravodlivosť spôsobenú spoločnosťou. (ten starý človek tam ležal na ulici dve hodiny a nikomu nenapadlo pomôcť mu, iba nejaké decká mu ukradli peňaženku a topánky).
Príbehy tiež rozoberajú peniaze a spôsoby, ako zarobiť. Ľudia v stredoveku boli posadnutí zlatom, pekne to vidno v príbehu o alchymistovi. Pripomína mi to bitcoin, elektronické open-source peniaze. Moderní alchymisti trávia dni za počítačom a snažia sa prísť na tajnú formulku. Z príbehov sa naučíme veľa o rôznych krajinách a kultúrach. Niektoré príbehy nás zanesú (na lietajúcom koberci) do krajiny Tisíc a Jednej Noci, kde bol život úplne odlišný od kresťanskej Európy. Celkom ako keď sa nejaký kamarát vráti domov z dovolenky v Dubaji (Emirate Airlines), kde si ani neužil all inclusive, lebo ženy musia chodiť zahalené a nemôžeš ich ani chytiť za ruku. Navyše, ani nemôžeš zapiť nevydarený večer, kvôli obmedzenému predaju alkoholu.
Na druhej strane, sú rozprávači, čo sa len chcú pochváliť, alebo ohovoriť spoločnosť ako takú. Mlynárov príbeh je o žene vydatej za starého tesára, ktorá ho podvádza s mladými študentmi a kadekým, kto ide cez mestečko. V podstate je to stredoveká zlatokopka, aj keď jej cieľ je odlišný od alchymistu. Chaucer urobil dobre, že veľa nepil a radšej v hostinci počúval príbehom ostatných pútnikov. Pracoval ako diplomat a úradník, preto dobre poznal ľudí. Navyše, ako prvý písal v hovorovej angličtine. Väčšina ľudí však v tom čase nevedela čítať a knihy boli drahé. Chaucer bol akýsi stredoveký paparazi, ktorý písal o neznámych ľuďoch pre ľudí, čo nevedeli čítať. Skoro ako dnešné celebrity, ktoré chrlia biografie ešte predtým, ako sa naučia písať, pre fanúšikov, čo nevedia čítať. Dúfajú, že sa stanú slávnymi ako postavičky z Canterburských poviedok, ktoré Chaucerovi zabezpečili označenie „otec anglickej literatúry“.
English version: The 21st Century Canterbury Tales
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára