JARMOK

      Jarmok je niečo ako festival spojený so zábavným parkom. Na rozdiel od Oktoberfestu alebo podobných pivných festivalov sa jarmoky nezameriavajú na prezentáciu pivovarov. Cieľom jarmoku je; v skutočnosti jarmok nemá cieľ. Tradícia sa datuje do minulosti. Ľudia sa z času na čas schádzali a vymieňali, neskôr bohužiaľ obchodovali, svoje výrobky a užili si trocha zábavy. Tieto trhové stretnutia sa diali začiatkom jesene, po žatve, keď roľníci chceli predať časť úrody a nakúpiť zásoby na zimu. Dnes ich nahradili dodávatelia pre hypermarkety a podnikatelia, ale tradícia jarmokov – mestských trhov pretrvala. Jarmoky sa konajú v rôznych mestách počas celého roka, väčšinou spojené s nejakou udalosťou ako dni mesta alebo kresťanské sviatky. Aj levický jarmok sa pôvodne konal na Svätého Martina, len ho posunuli na polovicu októbra kvôli lepšiemu počasiu. Moji starí rodičia si pamätajú tradičné jarmoky, keď ešte ľudia predávali skutočné zvieratá. Dnes už úbohé koníky slúžia len ako atrakcia pre deti, ktoré si zrejme myslia, že je to nejaký jednorožec s odlomeným rohom alebo podobný tvor. Tu je niekoľko obrázkov a postrehov z tohtoročného jarmoku.

 

Dav predierajúci sa cez jarmok v jarmočné ráno. Na pravo je Levická radnica.

Cesnak a čili paprika. 

     Niektorí stále predávajú doma vypestované potraviny a koreniny  - 100%  prírodné, bez konzervantov. Niečo podobné ako Whole Foods Market, reťazec kladúci do popredia prirodzené potraviny. Snažia sa ponúkať najvyššiu kvalitu bez umelých farbív, sladidiel, konzervantov a pod.  Whole Foods Market znamená niečo ako „trh s prirodzenými potravinami“.

Indiáni z Južnej Ameriky 

     Pochádzajú z Bolívie alebo Kolumbie, ako som sa dozvedel zo stručného rozhovoru. Sú celkom zhovorčiví - alebo radi, keď niekto hovorí po španielsky. Cestujú po celej Európe a páčia sa im slovenské dievčatá. Pri slove Kolumbia sa vynára asociácia so Shakirou a tak som zložil podobný kompliment Juhoameričankám. Indiáni hrajú svoje tradičné piesne a aj cover verzie známych hitov. Spýtal som sa,  či vie niečo od AC/DC, ktorých revival band hrala na jarmoku v sobotu večer. Musia ísť trocha do komercie.  Ale výrobky pochádzajú naozaj z južnej Ameriky. Aj keď to je pravda, autenticita sa stráca ich dostupnosťou v strednej Európe. Radšej by som to kúpil na úbočí Ánd.

Visiaci muž.

     Toho roku bola na jarmoku nová atrakcia – visiaci muž. Pravidlá sú jednoduché: človek zaplatí promotérovi 5 eur. Ak vydrží visieť na hrazde 1:50 min, vyhráva 50 eur. Ide o obyčajný voľný vis nadhmatom, ale nie je to také jednoduché. Promotér má dobre vyrátané koľko vydrží trénovaný jedinec, nieto ešte bežný človek. Chlapi padali dole ako hrušky s kŕčmi v predlaktí. Ja som vydržal 1:15 minúty. Svetový rekord v zhyboch za 1 min je 37. Našiel som kompletný zoznam rekordov v zhyboch, ale nič o vise.  Neviem koľko tento biznis chlapovi vynáša, ale treba uznať, že prišiel na spôsob ako zarobiť na úplne jednoduchej myšlienke. Minule som sa chalanmi v posilke rátal, že za celý život som urobil okolo 35 000 zhybov. Ale skúsiť na nich niečo zarobiť ma nenapadlo. Potvrdzuje to dve veci: športujem hlavne pre zdravie a promotér dobre vedel, že chlapi majú v povahe dokazovať si, kto je lepší. Zdravšie ako minúť 5 eur na medovinu....

Ostatné veci sú dobré známe, preto len stručne a obrazom.

V ponuke je veľa rôznych jarmočných špecialít, napríklad pečené mäso a klobása, zemiakové placky, kurčatá alebo celé grilované prasiatko.

Medové produkty sú veľmi populárne, hlavne medovina – podávaná horúca. Novinka je včelovina, zmes medovín, ktorá tento rok získala medzinárodné ocenenia.

Drevené riady. Možno nerobia dobrú reklamu životnej úrovni, ale určite je to prirodzenejšie ako narodiť sa s plastovou alebo striebornou lyžicou v ústach. 

Zbrane a sladkosti, nie najlepšie miesto viesť deti k mieru a zdravej výžive. 

Prečo sú labute najpopulárnejší kolotoč? Asi kôli Bohoušovi vo filme Dedičství...

Vojenská služba.

Vojenská služba by sa mala znova zaviesť, lebo to je jediná cesta ako naučiť mladých mužov disciplíne a zlepšiť ich fyzickú kondíciu!

     V časoch, keď vojna striehne za rohom, alebo, ak chcete, za polmesiacom, je potrebné, aby každý človek vedel ako si chrániť holý život. Tri až šesť mesiacov by malo stačiť na naučenie základom zaobchádzania so zbraňami – hráči counter-strike budú mať výhodu. Kondícia bude už troška tvrdší oriešok, ale dobre rozvrhnutý tréning plus režim urobia zázraky. I verím, že väčšina chlapov si návyky zachová aj do ďalšieho života. Naši otcovia si stále skladajú šaty to „komínov“.

     Učebnicovou charakteristikou vojaka je disciplína. Ekonomická prosperita a kultúrna vyspelosť mnohých národov sa odvíjala od armády, napríklad Staroveký Rím, Grécko, Vikingovia alebo národy stredného východu. Áno, kultúry, ktoré obviňujeme z vojny bez toho aby sme si prečítali čo i len kúsok z ich histórie a otvorili si oči.

     Služba v armáde, často bez základných prostriedkov obživy, naučila mužov disciplíne, spolupráci a zdravej dávke agresivity. Ľudská podstata sa nemení, ale upadá, keď nie je pod neustálou kontrolou. Vojenská služba by prinavrátila trochu z rodičovskej kontroly, ktorá chýba aj v školách.

Tu je tréningový plán vhodný pre mužovslúžiacich vlasti. Zlepší nielen kondíciu, ale aj (seba)disciplínu

a odolnosť. Šetrí čas a stačí základné tréningové náčinie. A okrem toho chlapa, ktorý dodrží tréning ignorujúc hlad a pracovné povinnosti ktoré ho ešte čakajú. Človek vydrží oveľa viac, než sa zdá. Včera som číta v novinách, že Rafael Nadal odohral semifinále US Open 2009 s natrhnutým brušným svalom.

     Na ďalšej strane Bobby Orr – slávny kanadský hokejista tvrdil, že bitky by mali ostať v NHL. Stále lepšie, keď si chlapi môžu vybaviť veci zoči-voči, ako sa uchyľovať k zákerným zákrokom odzadu. Psychológovia súhlasia, že regulovaná dávka agresivity, napríklad vo forme vojenského výcviku, môže návalom nekontrolovateľného šialenstva.

V článku stojí, že naše telo je našou najdôležitejšou zbraňou, pretože nám ju nemôže vziať žiadny nepriateľ. Ale mimo boja, sa často stáva najväčším nepriateľom. Rozhodnutia robí naša psychika, nikto iný.....sme taký silný ako naša vôľa. 

Vlak...

• Viac ako 130 ľudí zahynulo a okolo 200 je stále nezvestných po stroskotaní plavidla s Africkými utečencami pri pobreží Talianskeho ostrova Lampedusa. Nečudo, Keď okolo 500 imigrantov zo Saharskej Afriky muselo byť natlačených na plavidle, hľadajúc lepšiu budúcnosť v Európe.
•      So všetkou úctou k obetiam, pripomína mi to situáciu vo vlaku zo včera. Veľa Slovákov prichádza do Bratislavy za lepšími pracovnými podmienkami a kultúrnym vyžitím. Ale v piatok poobede, väčšina z nich cestuje domov. Dopravná zápcha, stovky ľudí v rade na lístky a vlak taký plný, že asi pätnásti sme stáli pri záchode. S ťažkosťami sa človeku podarí sadnúť si (chrbtom blokujúc dvere do záchoda) a preto je cena súkromia vo veľkých mestách taká vysoká. Áno, ceny ubytovania. Nič proti zriadeniu, ale mohli by aspoň zabezpečiť decentný spôsob prepravy, keď už ľudí obrali o pracovné možnosti v mieste bydliska. Alebo nás pripravujú na najhoršie. Ak naozaj predvídajú budúci vývoj, mali sme v podstate šťastie.
•      Dnes som čítal v španielskom denníku, že 23 ročná osoba v Seville zomrela na následky podvýživy. Uvádzajúca veta ju označila za prvú obeť hladomoru v Európe. Väčšina cestujúcich držala v rukách sendviče zakúpené na v zhone na stanici, čo je dobré znamenie.
•       Cesta nebola až taká zlá. Mal som šťastie hneď dvakrát: poznal som ľudí na začiatku radu a tak som ich mohol požiadať, aby mi kúpili lístok (díki chlapi); a v preplnenom vlaku som strávil len 1,5 hodiny. Chalan visiaci nadomnou začal čítať knihu: “Boh nás nenávidí.” Povedal som mu, že to práve prežívame. Väčšina ľudí si vyberá vozne v strede vlaku, lebo si myslia, že vpredu bude všetko obsadené. No často je tam oveľa prázdnejšie, dokonca s miestami na sedenie. Ale nie v nedeľu, keď som cestoval naspäť. Vo vlaku bolo ešte viac ľudí. Asi napíšem ministrovi dopravy, že nech si požičia vagóny z južnej Európy, kde končí dovolenková sezóna....