 |
| Socha Andreja Hlinku v Ružomberku. |
Rozštiepené politické spektrum a krajine pravicová strana v parlamente potvrdzujú, že ľudia sú sklamaní tradičnými politikmi a hľadajú niekoho, kto im ponúkne zmenu. Prejavuje sa to aj v USA, kde Donald Trump vedie medzi kandidátmi Republikánskej strany, vo Veľkej Británii bol zase pred voľbami populárny Nigel Farage, vždy usmiaty a s pivom.
Situácia pred marcovými voľby naznačovala, že Smer by mohol byť nahradený koalíciou viacerých strán. Váda Smeru bola dosť často kritizovaná, hlavne v liberálnych médiách, a sprevádzalo ju niekoľko škandálov, napríklad predražené zákazky v zdravotníctve a odmietnutie utečeneckých kvót. Koalícia zložená z viacerých strán tiež nie je najlepšia správa, pretože už Sokrates povedal, že demokracia prestáva fungovať, akonáhle rozhodnutie spočíva viac ako na jednom človeku...
Reakcie v slovenských a zahraničných médiach na výsledok volieb boli podobné: "bude to komplikované" a "fašisti v slovenskom parlamente". Smer získal len 28 percent, čo mu nestačí na vytvorenie samostatnej vlády v 150 člennom parlamente. Diskusie a hádky o zložení koalície pokračujú. Je to vlastne plynulé pokračovanie predvolebných afér a nepridáva to imidžu Slovenska, ktoré má v júni prebrať predsedníctvo v EU: Ako chceme riadiť Úniu, keď sa nevieme rozhodnúť, že kto bude riadiť našu krajinu?
Navyše, celá Európa bola šokovaná zistením, že sa fašisti dostali do slovenského parlamentu. Ľudová Strana Naše Slovensko vedená Mariánom Kotlebom, známa svojimi krajne pravicovými názormi, získala 14 kresiel. Aj keď sa to nedá považovať za volebný úspech, nemalo by to prejsť bez povšimnutia. Aj keď sa to nedá považovať za volebný úspech, nemalo by to prejsť bez povšimnutia. The Guardian vydal článok, ktorý vyznel takmer ako varovanie, upozorňujúc na hrôzy Holokaustu. Komentátor Marián Leško tiež napísal, že Slovensko a Európa nesmú zabudnúť na niektoré udalosti z obdobia druhej svetovej vojny.
Strata dôvery v tradičné strany
Ak sa však pozrieme na posledné trendy, vzostup ĽSNS, aj keď šokujúci, nebol až taký nepredvídateľný. Počas posledných desaťročí ľudia stratili dôveru v tradičné politické strany, píše Dani Rodrik, profesor ekonomiky na Harvarde. To podľa neho otvorilo priestor pre demagógov, ktorý sľubujú zmeny. Veď už v roku 2013 bol Kotleba zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, ako alternatíva k nominantovi Smeru.
Začiatkom nového tisícročia sa vláde podarilo zaviesť určité ekonomické reformy a dostať nás do NATO a EU. Stále však pretrváva akási neochota akceptovať nové veci a aktívne sa učiť, podporovaná žalostným stavom v školstve a zdravotníctve (ich protesty sprevádzali predvolebnú kampaň), a to bráni rozvoju moderného európskeho národa. Ľudia nemajú kritický názor a uveria tomu, kto hovorí najhlasnejšie.
Každá krajina má taký hlas ľudu, ktorý sa prihovára k citlivým ušiam tým, čo chcú počuť. Vo Francúzsku je to Marine Le Pen, v Spojenom Kráľovstve Nigel Farage a u nás Kotleba. Objavil sa pred desiatimi rokmi a jeho vystúpenia končievali zatknutím a zrušením jeho strany. Niečo sa však naučil a aj keď sú jeho názory stále radikálne, prezentuje ich oveľa sofistikovanejším spôsobom. Zahraničné média podotkli, že aj prestal nosiť uniformu a množstvo jeho nasledovateľom narastá – a nie len medzi vyholenými miesičmi.
To, čo ľudia chcú počuť
Kotleba sa vyjadruje k témam, ktoré ľudí zaujímajú. Robia to všetci politici, ale jeho vyjadrenia sú často na hranici ľudských práv a etických zásad, napríklad keď sa otvorene stavia proti Rómom a imigrantom.
Toto odmietanie tradičnej politiky možno pomohlo hnutiam Solidarita a VPN zvrhnúť komunizmus, aj keď ľudia žartujú, že naša krajina v ňom stále žije. Je to ironické, ale potvrdzuje to stereotyp.
Ľudová Strana sa hlási k ideám Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny, keď sme boli bábkou v rukách Hitlerovho Nemecka. Hlinkova Garda vďačne plnila príkazy a výsledkom sú deportácie obyvateľstva a zmasakrované dediny. Preto média vyťahujú paralelu so stavom počas druhej svetovej vojny.
Teraz sa Kotlebovi podarilo niečo podobné v opačnom garde: prilákať ľudí k myšlienkam radikálnej organizácie. Každý má právo byť zvolený, no musí dodržiavať zákony a aj určité morálne normy. Jeho strana s tým v minulosti mala občas problém. Napriek tomu sa dostala do parlamentu, čo potvrdzuje názor, že ľudia strácajú dôveru v tradičné politické strany. Vzhľadom na slabé výsledky mladých, pokrokových zoskupení a prehru tradičných strán, Slovensko to bude mať komplikované.
Niektoré strany sa snažia zostaviť koalíciu a rozumne vládnuť, vedomé si ekonomickej pozície Slovenska, no budú musieť spolupracovať s politikmi, mandát ktorých je výsledkom hlasnej kampane a populizmu. Ťažko teraz niekoho sudiť za to, že vstupuje do koalicie s nepriateľom - kompromis často býva hneď vedľa zrady a na Slovensku sú dvere dosť pootvorené. Navyše, musíme si dávať pozor na klopajúci radikalizmus, ktorý nemusí byť nevyhnutne naviazaný na príchod migrantov.
Situácia pred marcovými voľby naznačovala, že Smer by mohol byť nahradený koalíciou viacerých strán. Váda Smeru bola dosť často kritizovaná, hlavne v liberálnych médiách, a sprevádzalo ju niekoľko škandálov, napríklad predražené zákazky v zdravotníctve a odmietnutie utečeneckých kvót. Koalícia zložená z viacerých strán tiež nie je najlepšia správa, pretože už Sokrates povedal, že demokracia prestáva fungovať, akonáhle rozhodnutie spočíva viac ako na jednom človeku...
Reakcie v slovenských a zahraničných médiach na výsledok volieb boli podobné: "bude to komplikované" a "fašisti v slovenskom parlamente". Smer získal len 28 percent, čo mu nestačí na vytvorenie samostatnej vlády v 150 člennom parlamente. Diskusie a hádky o zložení koalície pokračujú. Je to vlastne plynulé pokračovanie predvolebných afér a nepridáva to imidžu Slovenska, ktoré má v júni prebrať predsedníctvo v EU: Ako chceme riadiť Úniu, keď sa nevieme rozhodnúť, že kto bude riadiť našu krajinu?
Navyše, celá Európa bola šokovaná zistením, že sa fašisti dostali do slovenského parlamentu. Ľudová Strana Naše Slovensko vedená Mariánom Kotlebom, známa svojimi krajne pravicovými názormi, získala 14 kresiel. Aj keď sa to nedá považovať za volebný úspech, nemalo by to prejsť bez povšimnutia. Aj keď sa to nedá považovať za volebný úspech, nemalo by to prejsť bez povšimnutia. The Guardian vydal článok, ktorý vyznel takmer ako varovanie, upozorňujúc na hrôzy Holokaustu. Komentátor Marián Leško tiež napísal, že Slovensko a Európa nesmú zabudnúť na niektoré udalosti z obdobia druhej svetovej vojny.
Strata dôvery v tradičné strany
Ak sa však pozrieme na posledné trendy, vzostup ĽSNS, aj keď šokujúci, nebol až taký nepredvídateľný. Počas posledných desaťročí ľudia stratili dôveru v tradičné politické strany, píše Dani Rodrik, profesor ekonomiky na Harvarde. To podľa neho otvorilo priestor pre demagógov, ktorý sľubujú zmeny. Veď už v roku 2013 bol Kotleba zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, ako alternatíva k nominantovi Smeru.
Začiatkom nového tisícročia sa vláde podarilo zaviesť určité ekonomické reformy a dostať nás do NATO a EU. Stále však pretrváva akási neochota akceptovať nové veci a aktívne sa učiť, podporovaná žalostným stavom v školstve a zdravotníctve (ich protesty sprevádzali predvolebnú kampaň), a to bráni rozvoju moderného európskeho národa. Ľudia nemajú kritický názor a uveria tomu, kto hovorí najhlasnejšie.
Každá krajina má taký hlas ľudu, ktorý sa prihovára k citlivým ušiam tým, čo chcú počuť. Vo Francúzsku je to Marine Le Pen, v Spojenom Kráľovstve Nigel Farage a u nás Kotleba. Objavil sa pred desiatimi rokmi a jeho vystúpenia končievali zatknutím a zrušením jeho strany. Niečo sa však naučil a aj keď sú jeho názory stále radikálne, prezentuje ich oveľa sofistikovanejším spôsobom. Zahraničné média podotkli, že aj prestal nosiť uniformu a množstvo jeho nasledovateľom narastá – a nie len medzi vyholenými miesičmi.
To, čo ľudia chcú počuť
Kotleba sa vyjadruje k témam, ktoré ľudí zaujímajú. Robia to všetci politici, ale jeho vyjadrenia sú často na hranici ľudských práv a etických zásad, napríklad keď sa otvorene stavia proti Rómom a imigrantom.
Toto odmietanie tradičnej politiky možno pomohlo hnutiam Solidarita a VPN zvrhnúť komunizmus, aj keď ľudia žartujú, že naša krajina v ňom stále žije. Je to ironické, ale potvrdzuje to stereotyp.
Ľudová Strana sa hlási k ideám Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny, keď sme boli bábkou v rukách Hitlerovho Nemecka. Hlinkova Garda vďačne plnila príkazy a výsledkom sú deportácie obyvateľstva a zmasakrované dediny. Preto média vyťahujú paralelu so stavom počas druhej svetovej vojny.
Teraz sa Kotlebovi podarilo niečo podobné v opačnom garde: prilákať ľudí k myšlienkam radikálnej organizácie. Každý má právo byť zvolený, no musí dodržiavať zákony a aj určité morálne normy. Jeho strana s tým v minulosti mala občas problém. Napriek tomu sa dostala do parlamentu, čo potvrdzuje názor, že ľudia strácajú dôveru v tradičné politické strany. Vzhľadom na slabé výsledky mladých, pokrokových zoskupení a prehru tradičných strán, Slovensko to bude mať komplikované.
Niektoré strany sa snažia zostaviť koalíciu a rozumne vládnuť, vedomé si ekonomickej pozície Slovenska, no budú musieť spolupracovať s politikmi, mandát ktorých je výsledkom hlasnej kampane a populizmu. Ťažko teraz niekoho sudiť za to, že vstupuje do koalicie s nepriateľom - kompromis často býva hneď vedľa zrady a na Slovensku sú dvere dosť pootvorené. Navyše, musíme si dávať pozor na klopajúci radikalizmus, ktorý nemusí byť nevyhnutne naviazaný na príchod migrantov.
