5 Rockových Vianočných Hitov

1 Lojzo a Miro Žbirka – Každý deň budú vraj Vianoce

Príjemný hit, či už z rádia, alebo ako zvukové podfarbenie narýchlo nacvičeného vianočného predstavenia v škole. „Možno že“ pred tretím refrénom perfektne zapadne do rytmu a spolu s mierne gradujúcou hudbou zosilní očakávanie Vianoc. Možno že by sa ešte hodilo rozsypať „papierový sneh“.

2 Tublatanka – Poďme bratia do Betlema

 
Rocková legenda vydala vianočný album v roku 1993, podobne ako mnohé zahraničné kapely - Queen, Bon Jovi dokonca aj Alice Cooper prespieval Santa Clausa. Gitary, bicie....ešte by sa hodili tradičné kroje. 

3 HEX – Vianočný Karol

Slovná hračka Karol – kapor a podoba s anglickým „carol“ = koleda sa HEXákom vydarila, podobne ako väčšina skladieb. Už len stretnúť pár priateľov.....

4 Ine Kafe – Vianoce

Punkové Vianoce v podaní Ine Kafe. Aj keď v posledné roky sa kopy snehu nedejú, zima, tlačenice v obchodoch a chrípka stále spríjemňujú sviatky radosti a pokoja.

Rockové Vianoce od Tublatanky, 1993.

5 Komajota – Žiarovka 

Síce sa v rádiách objavila len nedávno, no text pochádza ešte z roku 1999. Vtedy ešte deti nesnívali o iPhonoch a Vianoce začínali trochu neskôr ako hneď po Halloweene. Ešte že tá žiarovka stále svieti....

+bonus+  Habera – Gott – Dvorský – Svet lásku má 

Paľo Habera síce znie rockovejšie ako kamionista s gitartou;  nestratí sa však ani v takmer opernej skladbe. Svet Lásku Má patrí k Vianociam. 

Nelson Mandela in Memoriam

Citáty Nelsona Mandelu ležiace na stole hneď vedľa Mikulášskych sladkostí. Aj taký bol 6 december 2013. Skoro ráno, keď každé dieťa kontrolovalo obsah svojich topánok, sa smútočný oznam valil s každej jednej stránky s on-line spravodajstvom.

     Nelson Mandela, prvý černošský prezident Juhoafrickej Republiky a bojovník za ľudské práva zomrel vo veku 95 rokov na pľúcnu infekciu. Ešte aj deti vyjedajúce obsah topánok to vedia. Ľudia všetkých rás a náboženstiev smútia, ale aj oslavujú výsledky jeho práce.  Na druhej strane, český premiér Jiří Rusnok vyjadril obavy, že bude musieť cestovať na pohreb. Aj keď sa neskôr ospravedlnil (údajne cez SMS), jeho vyjadrenie nerobí najlepšiu reklamu našim krajinám – niektorí ľudia to stále nerozlišujú.  Hlavne nie v spojitosti s mužom, ktorý si vytrpel oveľa viac ako jeden výlet do Južnej Afriky. 

     Môj bývalý manažér v Sportsdirecte je Juhoafričan a zvykli sme v práci rozoberať rôzne témy. Raz sme sa bavili o vojnových veteránoch a spomenul som svojho starého otca, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne a aj tak sa dožil 91 rokov. Pri dlhovekosti sme nemohli vynechať Nelsona Mandelu. Manažér v dobrom spomínal na človeka, ktorý sa tiež tešil dobrému zdraviu až donedávna, v 80-ch sa napríklad ženil. Možno si chcel vynahradiť tých 27 rokov vo väzení.

   Dokonca odmietol prepustenie na podmienku, ak jeho priaznivci vzdajú boj za slobodu. V roku 1990 ho vtedajší prezident Frederick De Klerk prepustil a spolu dosiahli koniec apartheidu – segregácie na základe rasovej príslušnosti, o štyri roky neskôr. Obaja dostali Nobelovu Cenu mieru v roku 1993. Aj keď nedávno De Klerk volal po oživení Mandelovej myšlienky o slobode a demokracii, aby sa  krajina vyhla hroziacej medzinárodnej izolácii; Južná Afrika urobila veľký pokrok, hlavne v otázke ľudských práv.

      Juhoafričania rganizovali majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2010, kde sa Nelson Mandela naposledy objavil na verejnosti. Symbolicky, skupinová fáza budúceho šampionátu sa žrebovala deň po jeho smrti. Komentátori označili za najťažšiu skupinu G, kde je Nemecko, Portugalsko, Ghana a USA. Každý turnaj musí mať svoju skupinu smrti. Skupina B ponúkne dule posledných finalistov Španielska a Holandska, nehovoriac o Čile, ktoré môže byť tajným favoritom. Barcelončan Alexis Sanchez, Arturo Vidal z Juventusu a veterán David Pizzaro to potvrdzujú.      Niečo podobné sa dá povedať aj o skupine D, kde môže Uruguaj ohroziť Taliansko alebo Anglicko, záleží od ich psychického rozpoloženia. Hostiteľ, Brazília, by nemala mať ťažkosti s postupom, Chorvátsko si to rozdá s Mexikom o druhé miesto.

     Otvárací zápas 12 júna 2014 sa začne minútou ticha na počesť často citovaného muža, meno ktorého bolo istý čas zakázané citovať. Zanechal za sebou mnoho  myšlienok a zmenil život pre generácie Juhoafričanov. Vrátane futbalistov.

Canterburské Poviedky v 21-storočí.

 Ľudia v stredoveku neboli odlišní od dnešných, len ich život mal inú fomu.
       Cirkev bola taká istá, možno okrem rozpisu omší na internete, a pre absenciu médií neboli ani jej škandály tak medializované. Všetky postavičky v Canterburských Poviedkach boli v podstate obyčajní ľudia. Aj keď, väčšina ich profesií sa týkala cirkvi: predavač odpustkov, mních, fráter, farár, mníška, matka predstavená.        Nevedel som nájsť rozdiel medzi frátrom a mníchom. Fráter je pravdepodobne príslušník žobravého rádu a mních klasického. Aj tak, väčšina z nich sa vybrala do Canterbury len zo zábavy (pôvodne sa tam chodilo k hrobu mučeníka, arcibiskupa Thomasa Becketa). Púť slúžila ako zámienka pre zábavu a uliať sa z roboty. Poviedky sú celkom ako historky, ktoré si ľudia rozprávajú v krčme alebo na párty. Niekedy len zdieľajú svoje skúsenosti, alebo skúsenosti svojich známych s cieľom poukázať na nespravodlivosť spôsobenú spoločnosťou. (ten starý človek tam ležal na ulici dve hodiny a nikomu nenapadlo pomôcť mu, iba nejaké decká mu ukradli peňaženku a topánky).
     Príbehy tiež rozoberajú peniaze a spôsoby, ako zarobiť. Ľudia v stredoveku boli posadnutí zlatom, pekne to vidno v príbehu o alchymistovi. Pripomína mi to bitcoin, elektronické open-source peniaze. Moderní alchymisti trávia dni za počítačom a snažia sa prísť na tajnú formulku. Z príbehov sa naučíme veľa o rôznych krajinách a kultúrach. Niektoré príbehy nás zanesú (na lietajúcom koberci) do krajiny Tisíc a Jednej Noci, kde bol život úplne odlišný od kresťanskej Európy. Celkom ako keď sa nejaký kamarát vráti domov z dovolenky v Dubaji (Emirate Airlines), kde si ani neužil all inclusive, lebo ženy musia chodiť zahalené a nemôžeš ich ani chytiť za ruku. Navyše, ani nemôžeš zapiť nevydarený večer, kvôli obmedzenému predaju alkoholu.
       Na druhej strane, sú rozprávači, čo sa len chcú pochváliť, alebo ohovoriť spoločnosť ako takú. Mlynárov príbeh je o žene vydatej za starého tesára, ktorá ho podvádza s mladými študentmi a kadekým, kto ide cez mestečko. V podstate je to stredoveká zlatokopka, aj keď jej cieľ je odlišný od alchymistu.      Chaucer urobil dobre, že veľa nepil a radšej v hostinci počúval príbehom ostatných pútnikov. Pracoval ako diplomat a úradník, preto dobre poznal ľudí. Navyše, ako prvý písal v hovorovej angličtine. Väčšina ľudí však v tom čase nevedela čítať a knihy boli drahé. Chaucer bol akýsi stredoveký paparazi, ktorý písal o neznámych ľuďoch pre ľudí, čo nevedeli čítať. Skoro ako dnešné celebrity, ktoré chrlia biografie ešte predtým, ako sa naučia písať, pre fanúšikov, čo nevedia čítať. Dúfajú, že sa stanú slávnymi ako postavičky z Canterburských poviedok, ktoré Chaucerovi zabezpečili označenie „otec anglickej literatúry“.

 English version: The 21st Century Canterbury Tales