Vlak...

• Viac ako 130 ľudí zahynulo a okolo 200 je stále nezvestných po stroskotaní plavidla s Africkými utečencami pri pobreží Talianskeho ostrova Lampedusa. Nečudo, Keď okolo 500 imigrantov zo Saharskej Afriky muselo byť natlačených na plavidle, hľadajúc lepšiu budúcnosť v Európe.
•      So všetkou úctou k obetiam, pripomína mi to situáciu vo vlaku zo včera. Veľa Slovákov prichádza do Bratislavy za lepšími pracovnými podmienkami a kultúrnym vyžitím. Ale v piatok poobede, väčšina z nich cestuje domov. Dopravná zápcha, stovky ľudí v rade na lístky a vlak taký plný, že asi pätnásti sme stáli pri záchode. S ťažkosťami sa človeku podarí sadnúť si (chrbtom blokujúc dvere do záchoda) a preto je cena súkromia vo veľkých mestách taká vysoká. Áno, ceny ubytovania. Nič proti zriadeniu, ale mohli by aspoň zabezpečiť decentný spôsob prepravy, keď už ľudí obrali o pracovné možnosti v mieste bydliska. Alebo nás pripravujú na najhoršie. Ak naozaj predvídajú budúci vývoj, mali sme v podstate šťastie.
•      Dnes som čítal v španielskom denníku, že 23 ročná osoba v Seville zomrela na následky podvýživy. Uvádzajúca veta ju označila za prvú obeť hladomoru v Európe. Väčšina cestujúcich držala v rukách sendviče zakúpené na v zhone na stanici, čo je dobré znamenie.
•       Cesta nebola až taká zlá. Mal som šťastie hneď dvakrát: poznal som ľudí na začiatku radu a tak som ich mohol požiadať, aby mi kúpili lístok (díki chlapi); a v preplnenom vlaku som strávil len 1,5 hodiny. Chalan visiaci nadomnou začal čítať knihu: “Boh nás nenávidí.” Povedal som mu, že to práve prežívame. Väčšina ľudí si vyberá vozne v strede vlaku, lebo si myslia, že vpredu bude všetko obsadené. No často je tam oveľa prázdnejšie, dokonca s miestami na sedenie. Ale nie v nedeľu, keď som cestoval naspäť. Vo vlaku bolo ešte viac ľudí. Asi napíšem ministrovi dopravy, že nech si požičia vagóny z južnej Európy, kde končí dovolenková sezóna....