Aj návštevník z kozmu si musel všimnúť, že v stredu 17-teho
apríla 2013 sa v Londýne dialo niečo veľké – pohreb Margaret Thatcher. Ktovie,
či by až ôsmi policajti hliadkovali vo vnútri stanice metra St Paul‘s, keby sa
len pár dní predtým neodohrala tragédia na Bostonskom maratóne. (Pri explózii
náloží neďaleko cieľa zahynuli traja ľudia a vyše 140 bolo zranených. Údajne
išlo o útok islamistov v USA). Ešte aj ochrankári z okolitých budov stáli vonku
a tvárili sa dôležito.
Pred stanicou som sa snažil odfotiť leták, ktorý pozýval na
nejakú Thatcher párty. Vietor ho však odvial v momente ako som chcel stlačiť
spúšť. Rešpektujúc vyššiu moc, pripojil som sa k zástupu návštevníkov.
Polícia a organizátori nás usmernili k improvizovanému
koridoru, ktorý nás doviedol až ku Katedrále Svätého Pavla. (St Pauls’s). Ďalej
sme nesmeli, pretože to bolo vyhradené pre rodinu, pozvaných politikov a
osobnosti. Chcel by som sa osobne stretnúť s Henrym Kissingerom (bývalý poradca
amerického prezidenta Nixona) a s Borisom Johnsonom (primátor Londýna), ale aj
tak by sa nám nepatrilo rozprávať sa cez obrad.
Malé námestie bolo plné ľudí, polovica boli businessmeni
ponáhľajúci sa na obed – druhá polovica návštevníci. O dvanástej sa rozozvučali
zvony katedrály. Pravdepodobne na počesť, ako som usúdil po 25 minútach
nepretržitého zvonenia, príliš dlho na oznámenie poludnia.
Mnoho ľudí sa sťažovalo, že peniaze vynaložené na pohreb a
celý sprievod z Westminsteru sa dali využiť inde. Na druhej strane, dôležité
osobnosti si zaslúžia niečo z našich daní dokonca aj po smrti.
Ďalšia udalosť v tento aprílový týždeň bol Londýnsky maratón
v nedeľu 21. apríla. Síce pravidelne cvičím, ale nie som zvyknutý na vyše
3-hodinovú nepretržitú záťaž a ani nemám dostatočné energetické rezervy. Preto
som sa rozhodol zúčastniť len ako divák. Očakával som veľa policajtov, kôli
Bostonskej tragédii.
Nakoniec som tam ani nebol, lebo som musel do roboty.
Maratón však prebehol bez problémov. Teda, prebehli ho bez problémov. Nemám čo
dodať, len dva fakty:
I, Bomby v Bostone vybuchli až keď hodiny ukazovali niečo
vyše štyri hodiny od začiatku, čo znamená, že najlepší bežci už dávno
dokončili. Znova sa raz potvrdilo, že kto posledný chodí – sám sebe škodí.
II. Úplne prvý maratón v Starovekom Grécku oznamoval koniec
vojny. Zdá sa, že na Bostonskom maratóne sa len začala nová vojna, kôli ktorej
sa aj Londýnsky maratón bude niesť v pochmúrnej atmosfére.
Original: http://www.foreignstudents.com/student-news/eriks-view-farewell-iron-lady-and-marathon-tragedy/5247
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára