.jpg)
Ľudia sa sťažujú všade na svete. Ale nezatracujte ich. To,
že sa neuspokoja s doterajším životom znamená, že sa chcú pohnúť ďalej. Stále
lepšie ako nečinne sedieť a poddať sa osudu. Vlastne, obdivujem ľudí, ktorí to
vedia mať na háku, vychutnávajú si prekážky života; no napriek tomu napredujú v
práci a v osobnom živote. Pozdravujem môjho brata a Davida Lee Rotha.
Dalo by sa to
zaradiť medzi Murphyho zákony, alebo nazvime to Erikov zákon, že v Londýne je
toľko uchádzačov o prácu ako samotných obyvateľov. Ešte viac, lebo mnohí
dochádzajú z okolia. Vždy, keď som vítal niekoho nového na dome, povedal, že
hľadá prácu. Odpovedal som iba: “ako ďalších 7 miliónov v tomto meste.”
Aj keď s im
celkom darí, všetci rozmýšľajú nad zmenou. Je to prirodzené, život sa hýbe
rýchlo a ak zaspíme, predbehne nás niekto z dlhého radu životopisov na
manažérovom stole. Dúfam, že moje miesto v Sportsdirect dostane tá sympatická
baba so Španielska, čo bola na interview minulý mesiac.
Podobne, každý
sa sťažuje, že Londýn je preplnený, drahý, špinavý – na Londýn sa hodí
akékoľvek prídavné meno – a chce sa presťahovať niekde na okraj. I ja by som
uprednostnil život niekde v horách, ale po zime plnej sťažností na strašný mráz
a kopy snehu by som sa presťahoval niekam do Karibiku, kde piesok poškodzuje
prsty na nohách a pre horúčavy sa ledva dá vyjsť von. Ale to bude OK.
Sťažovať sa na malé, bezvýznamné veci nasvedčuje, že človek sa nemá až tak zle,
keďže tam nie je nič vážnejšie na čo by sa sťažoval.
Nesťažujem sa
nahlas, ale často cítim nespokojnosť s mojím životom. Ale to je život.
Nespokojnosť a sťažnosti, to je len cigareta na ukľudnenie, ktorú naša psychika
občas potrebuje. Ja nefajčím, ale keď sa pozriem naspäť, uvedomím si, že to
vôbec nie je zlé. A dúfam, že to isté platí aj pre väčšinu sťažujúcich sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára